ING. ARCH. PAVOL ONDREIČKA, autorizovaný architekt SKA, podpisuje svoje výtvarné diela ako
Ondreička Paľo
Pavol Ondreička sa narodil v roku 1935. Študoval na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva SVŠT v Bratislave, súčasne navštevoval dva semestre kreslenia večerného aktu na VŠVU (Kastilione, Vysočan) a intenzívne spolupracoval ako pomocník so svojim otcom akad. maliarom Karolom Ondreičkom. Ako jeho žiak na Fakulte architektúry si neustále cvičil svoje výtvarné zručnosti a prehlboval svoje znalosti o výtvarnom umení.
Ako architekt sa uplatnil vo viacerých projektových ústavoch, vo vývoji nábytku, v príprave filmovej produkcie a na záver ako autorizovaný architekt vo voľnom povolaní sa venoval najmä stavbám pre kultúru, obchod, bývanie a šport, tvorbe interiérov a grafickému designu. Ako architekt-urbanista riešil viacero úloh pre mestskú rekreáciu Bratislavy, viedol koncept návrhu územného plánu rekreačnej zóny Chopok-juh, urbanistickú štúdiu riešenia rekreačného strediska Turecká (Krížna) a dvakrát riešil priestoroy zjazdového lyžovania pre kandidatúru Slovenska na usporiadanie zimných olympijských hier.
Ako výtvarník vypracoval a realizoval viaceré monumentálne zadania pre architektúru, priemyselný design a úžitkovú grafiku. V súčasnosti sa venuje výlučne voľnej maľbe, grafike a sochárstvu.
V auguste roku 2003 napísala Zuzana Ševčíková do katalógu výstavy „Architekti a výtvarná tvorba“ výstižnú a stručnú charakteristiku:
Pavol Ondreička má za sebou tvorivé skúsenosti z rôznych oblastí. V jeho voľnej výtvarnej tvorbe, ale aj v úžitkovej produkcii zaznievajú najmä dva fenomény: dynamika výrazu a zmysel pre význam farebného symbolu. Inšpiráciou Pavla Ondreičku je krajina, ktorá sa v jeho maľbách dostáva do nového systému znaku s geometrickým konštruktívnym podtextom. Dynamiku do jeho obrazov prináša transpozícia plynulého pohybu, ktorá sa bezprostredne viaže k autorovým zážitkom: je stále aktívnym športovcom. Odtiaľ pramení suverénny záznam pohybu lyžiarov na svahu, ale aj ladná kaligrafická stopa štetca, ktorá „dodatočne“ zaznamenáva ozvenu pohybu športovca. Odvážne a čisté farebné harmónie navodzujú účinky suprematizmu: patria k osobitostiam autora pri používaní tempery, olejových farieb i kombinovaných techník. Grafické techniky v ostatnom čase vystriedali najmä maliarske práce. Výberom z nich sa Pavol Ondreička prezentuje aj na výstave.
Dovolím si túto jej stručnú charakteristiku mojej tvorby doplniť niekoľkými vlastnými poznámkami, ktoré čo-to vysvetlia:
Svoju grafiku, najmä z posledného obdobia vysvetľujem asi takto: prefíkaná, až rafinovaná štylizácia primitívnosti výtvarného výrazu, ktorá je založená na zjednodušovaní a abstrahovaní zobrazovanej skutočnosti tak, aby bola zdôraznená plynulosť obrysovej línie, ktorá je potom zdrojom vizuálneho zobrazenia súvislými krivkami. Základom je dokonalé poznanie zobrazovaného a až potom nasleduje úmyselná štylizácia, či zjednodušenie.
Maľba už je komplikovanejšia záležitosť. Experimentuje sa s úplnou abstrakciou a súčasne sa vyskytujú aj silne štylizované, ale vždy o realitu sa opierajúce námety. Výtvarná podoba výsledku je podriadená zobrazovanému motívu. Aj keď je všetko dokonale vopred premyslené, maľba je jednoduchá, ľahko nanášaná a vyznieva ako hra. Štylizácia úmyselne smeruje do rozprávkového rozjímania.
Spoločným a pre oba druhy prejavu jedným zo základných princípov je kompozičné využitie zadaného formátu, ktorými sú najmä štvorec, dva štvorce, kruh či polkruh, atď.
Voľba zobrazovaného motívu je výsostne osobná záležitosť, podmienená len a len vlastnou, zažitou skúsenosťou a vždy sa opiera o osobné zvládnutie a poznanie zobrazovaného pohybu či deja.
